Príslovky
Príslovky sú slovný druh, ktorý označuje vlastnosti deju, predmetu a iné vlastnosti.
- Ве́чером мы пойдё́м в теа́тр. (= Večer pôjdeme do divadla.)
Príslovka môže byť spojená so slovesom a vyjadruje {b}ako, kde, kedy, prečo, kam, s akým cieľom, z akej príčiny, do akej miery{/b} sa konal dej:
- Он живёт (как?) ве́село. (= On žije (ako?) veselo.)
- (Где?) Везде́ бы́ло мно́го цвето́в. (= (Kde?) Všade bolo veľa kvetov.)
- Он э́то сде́лал мне (с како́й це́лью?) назло́. (= Urobil mi to (s akým cieľom?) naschvál.)
- Мы (когда́?) сего́дня верну́лись из о́тпуска. (= My sme sa (kedy?) dnes vrátili z dovolenky.)
Príslovka môže byť tiež spojená so špeciálnym tvarom slovies - s príčastím a prechodníkom, a tiež s podstatným menom, prídavným menom alebo inou príslovkou a vyjadrovať ich vlastnosti:
- Учи́тесь (как?) хорошо́, живи́те (как?) дру́жно. (= Učte sa (ako?) dobre, žite (ako?) spoločne.)
- Э́тот студе́нт (в како́й ме́ре?) о́чень стара́тельный. (= Je to (aký?) veľmi snaživý študent.)
- Она́ рабо́тает (как?) весьма́ охо́тно. (= Pracuje (ako?) veľmi ochotne.)
- Здесь происхо́дит движе́ние (куда́?) вперё́д. (= Tu dochádza k pohybu (kam?) dopredu.)
- Он (когда́?) всегда́ приве́тлив. (= Nie je vždy prívetivý.)
Príslovky sú neohybný slovný druh, znamená to, že sa neskloňujú ani nečasujú, vo vete obyčajne plnia funkciu príslovkového určenia.
Príslovky, ktoré sú spojené so slovesami a jeho tvarmi, môžu vyjadrovať spôsob deja, príčinu, cieľ, mieru a stupeň.
Príslovky, ktoré sú spojené s prídavnými menami alebo inými príslovkami môžu vyjadrovať mieru a stupeň príznaku.
Druhy prísloviek
Podľa významu sa príslovky delia na tieto základné druhy:
| Významy prísloviek | Otázky, na ktoré odpovedajú | Príklady prísloviek |
|---|---|---|
| 1. Príslovky spôsobu | Как? (= Ako?) , Каки́м о́бразом? (= Akým spôsobom?) | бы́стро (= rýchlo) , хорошо́ (= dobre) , ме́дленно (= pomaly) , по-но́вому (= novo) , по-дру́жески (= priateľsky) , по-ру́сски (= rusky) , внима́тельно (= pozorne) , вдруг (= naraz) , на́бело (= nabielo) , так (= tak) , е́ле-е́ле (= len tak-tak) , ника́к (= nijako) |
| 2. Príslovky času | Когда́? (= Kedy?) , С каки́х пор? (= Od akej doby?) , До каки́х пор? (= Do akej doby?) , Как до́лго? (= Ako dlho?) | сего́дня (= dnes) , за́втра (= zajtra) , вчера́ (= včera) , у́тром (= ráno) , днём (= vo dne) , ве́чером (= večer) , но́чью (= v noci) , сейча́с (= hneď) , ра́но (= skoro) , тогда́ (= vtedy) , тепе́рь (= teraz) , накану́не (= v predvečer) |
| 3. Príslovky miesta | Где? (= Kde?) , Куда́? (= Kam?) , Отку́да? (= Odkiaľ?) | здесь (= tu) , там (= tam) , вблизи́ (= neďaleko) , вдали́ (= ďaleko) , сюда́ (= sem) , туда́ (= tam) , отту́да (= odtiaľto) , везде́ (= všade) , напра́во (= vpravo) , нале́во (= vľavo) , и́здали (= z diaľky) , вниз (= dole) , вверх (= hore) , нигде́ (= nikde) , никуда́ (= nikam) |
| 4. Príslovka príčiny | Почему́? (= Prečo?) , Отчего́? (= Prečo?) , По како́й причи́не? (= Z akého dôvodu?) | oттого́ (= preto) , потому́ (= preto) , сгоряча́ (= unáhlene) , понево́ле (= chciať nechciať) , со́слепу (= poslepiačky) , спросо́нья (= rozospato) |
| 5. Príslovka účelu | Заче́м? (= Prečo?) , С како́й це́лью? (= Za akým účelom) , Для чего́? (= Prečo?) | назло́ (= naschvál) , наро́чно (= úmyselne) , не́зачем (= nezmyselne) , специа́льно (= schválne) , напереко́р (= napriek) , в шу́тку (= zo žartu) , умы́шленно (= úmyselne) , неумы́шленно (= neúmyselne) , неча́янно (= náhodou) |
| 6. Príslovky miery a stupňu | Ско́лько? (= Koľko?) , Во ско́лько (= Kedy?) , Наско́лько? (= Nakoľko?) , С како́й сте́пени? (= V akom stupni?) , В како́й ме́ре? (= V akej miere?) | о́чень (= veľmi) , мно́го (= veľa) , весьма́ (= veľmi) , совсе́м (= úplne) , попола́м (= napoly) , два́жды (= dvakrát) , три́жды (= trikrát) , вдвоём (= spolu) , втроём (= v trojici) , сли́шком (= veľa) , вполне́ (= úplne) , дово́льно (= dostatočne) , соверше́нно (= celkom) |
Stupňovanie prísloviek
Príslovky vytvorené od akostných prídavných mien majú druhý a tretí stupeň.
Tvorenie druhého stupňa
Jednoduchý tvar
| Základný tvar príslovky | Prostriedky tvorenia | Príklad |
|---|---|---|
| Prídavné mená typu | Predpona | |
| о́стро (= ostro) | -ее- | остре́е (= ostrejšie) |
| бы́стро (= rýchlo) | -ей- | быстре́й (= rýchlejšie) |
| интере́сно (= zaujímavo) | -ей- | интере́сней (= zaujímavejšie) |
| су́хо (= sucho) | -ше- | су́ше (= suchšie) |
| далеко́ (= ďaleko) | -ше- | да́льше (= ďalej) |
| бли́зко (= blízko) | -же- | бли́же (= bližšie) |
Niektoré príslovky, podobne ako prídavné mená, majú supletívny (vytvorený od iného kmeňa) tvar druhého stupňa:
- хорошо́ (= dobre) – лу́чше (= lepšie)
- пло́хо (= zle) – ху́же (= horšie)
Tvorenie tretieho stupňa
Tretí stupeň príslovky má zložený tvar, ktorý je zložený z dvoch členov: z druhého stupňa príslovky a zámena всех (= všetky) alebo всего́ (= len) :
Zložený tvar
Jednoducy tvar druhého stupňa + zámeno всех (= všetky) (pre životné podstatné mená) alebo всего́ (= len) (pre neživotné)
| остре́е (= ostrejšie) | остре́е всex (= najostrejšie zo všetkých) |
| быстре́й (= rýchlejšie) | быстре́й всего́ (= narýchlejšie zo všetkých) |
| интере́сней (= zaujímavejšie) | интере́сней всего́ (= najzaujímavejšie zo všetkých) |
| су́ше (= suchšie) | су́ше всего́ (= najsuchšie zo všetkých) |
| да́льше (= ďalej) | да́льше всex (= najďalej zo všetkých) |
Prísudkové príslovky
Špeciálnu skupinu tvoria tzv. predikatívne príslovky, ktoré vyjadrujú stav a plnia funkciu prísudku (predikátu) v bezpredmetnej vete. Napríklad:
-
stav živých bytostí
- Без вас мне ску́чно, – я зева́ю; при вас мне гру́стно, – я терплю́... (Пушкин) (= Bez vás sa nudím, zívam, s vami je mi smutno, trpím... (Puškin))
-
stav okolia, situácia
- На дворе́ ещё хо́лодно, но со́лнце све́тит уже́ по-весе́ннему. (Горький) (= Vonku je ešte chladno, ale slnko už svieti jarne. (Gorkij)
Niektoré príslovky (predikatívne vlastné) môžu plniť len úlohu prísudku. Vo význame мо́жно (= možno) , ну́жно (= je nutné) , необходи́мо (= je potrebné) , нельзя́ (= nemožno) , жаль (= ľúto) , пора́ (= už je čas) , не́когда (= nikdy) , бо́язно (= úzko) , со́вестно (= je hanba) , сты́дно (= je hanba) a iných.
- В э́то невозмо́жно пове́рить. (= Tomu sa nedá veriť.)
Невозмо́жно пове́рить - zložený slovesný prísudok. Невозмо́жно - predikatívna príslovka.
Plnovýznamové a zámenné príslovky
Príslovky delíme na významové a zámenné. Významové vyjadrujú príznak, zámenné naň odkazujú.
Zámenné príslovky sa tiež delia do niekoľkých skupín. Tieto skupiny sa podobajú kategóriam zámen.
| Príslovky | Na čo ukazujú | Príklady |
|---|---|---|
| Ukazovacie | Ukazujú na určité miesto, čas, príčinu, atď. Ukazovacie príslovky sa často používajú pre spojenie viet v textu. |
здесь (= tu) , тут (= tu) , там (= tam) , туда́ (= tam) , отту́да (= odtiaľto) , тогда́ (= vtedy) , зате́м (= preto) , поэ́тому (= preto) , так (= tak) |
| Opytovacie | Používajú sa v opytovacích vetách | где? (= kde?) , когда́? (= kedy?) , куда́? (= kam?) , отку́да? (= odkiaľ?) , почему́? (= prečo?) , заче́м? (= prečo?) , как? (= ako?) |
| Vzťažné | Tvarom zodpovedajú opytovacím zámenným príslovkám, plnia rolu spojovacích výrazov a slúžia k prepojeniu členov v podraďovacom súvetí. | где (= kde) , когда́ (= kedy) , куда́ (= kam) , отку́да (= odkiaľ) , почему́ (= prečo) , заче́м (= prečo) , как (= ako) |
| Neurčité | Odkazujú na neznáme alebo presne neurčené miesto, čas, príčinu, atď. Sú tvorené od opytovacích zámenných prísloviek pomocou prípon -то, -либо, -нибудь a predpon кое- a menej často не-. | где́-то (= kdesi) , когда́-то (= niekedy) , ка́к-то (= akosi) , где́-нибудь (= kdesi) , где́-либо (= niekde) , кое-где́ (= kdekoľvek) , кое-ка́к (= akokoľvek) , не́когда (= nijako) |
| Záporné | Sú tvorené od opytovacích zámenných prísloviek pomocou predpon ни- a не-. Не- je vždy prízvučné a slabika ни- je vždy neprízvučná. |
никогда́ (= nikdy) , нигде́ (= nikde) , никуда́ (= nikam) , не́где (= nikde) , не́зачем (= nie je prečo) |