Významy podstatných mien

Podstatné meno je slovný druh, ktorý označuje predmet a odpovedá na otázky кто? (= kto?) , что? (= čo?) :

Tento význam sa vyjadruje pomocou nezávislých kategórii rodu, čísla, pádu, životnosti a neživotnosti.

Podstatné mená sa podľa svojho významu delia sa vlastné a všeobecné.

Podstatné mená patria k mužskému, ženskému alebo strednému rodu a menia sa podľa pádu (šesť pádových tvarov) a podľa čísla (jednotné číslo a množné číslo).

Základný tvar podstatného mena je prvý pád (nominatív) jednotného čísla:

Vo vete bývajú podstatné mená najčastejšie podmetom a predmetom.

Vlastné podstatné mená

Vlastné podstatné mená sú pomenovania jednotlivých osôb a jedinečných predmetov. K vlastným podstatným menám patria:

Všeobecné podstatné mená

Všeobecné podstatné mená sú všeobecné pomenovania všetkých rovnakých predmetov, javov, činností alebo stavov

Podstatné mená životné a neživotné

Podstatné mená životné slúžia na pomenovanie ľudí a zvierat a odpovedajú na otázku кто? (= kto?) :

Podstatné mená neživotné slúži na pomenovanie predmetov a tiež rastlín a odpovedajú na otázku что? (= čo?)

Rod podstatných mien

Všetky podstatné mená (okrem tých, ktoré sa vždy používajú v množnom čísle но́жницы (= nožnice) , брю́ки (= nohavice) atď.) patria k jednému z troch rodov: mužskému, ženskému a strednému.

V ruštine existujú tri rody podstatných mien: ženský, mužský a stredný. Vo väčšine prípadov sa dá rod podstatného mena určiť podľa koncovky.

Podstatné mená mužského rodu končia:

Podstatné mená ženského rodu končia:

Podstatné mená stredného rodu končia:

Niektoré podstatné mená s koncovkami -а/-я sú mužského rodu, pokiaľ označujú osoby mužského pohlavia alebo ženského, pokiaľ označujú osoby ženského rodu. Sú to podstatné mená, ktoré môžu mať oba rody:

Číslo podstatných mien

Podstatné mená sa používajú v tvare jednotného alebo množného čísla.

Tvar jednotného čísla sa používa, pokiaľ sa hovorí o jednom predmete:

Tvar množného čísla sa používa, keď ide o niekoľko predmetov:

Niektoré podstatné mená sa používajú len v jednotnom čísle (singularita tantum) alebo lne v množnom čísle (pluralia tantum).

Podstatné mená, ktoré majú len tvar jednotného čísla

Podstatné mená, ktoré majú len tvar množného čísla

Pády prídavných mien

V ruštine je šesť pádov: prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty a šiesty. Pády sa určujú podľa pádových otázok.

Prvý pád sa vo vete používa vždy bez predložky:

Ostatné pády sa nazývajú nepriamo a môžu sa používať s predložkami:

alebo bez predložiek:

s výnimkou 6. pádu, ktorý sa vždy používa s predložkou:

Pádové otázky кто? (= kto?) , кого? (= koho?) , кому? (= komu?) atď. sa vzťahujú k podstatným menám životným

Pádové otázky что? (= čo?) , чего? (= čoho?) , чему? (= čomu?) atď. sa vzťahujú k podstatným menám neživotným

Skloňovanie podstatných mien

Skloňovanie podstatných mien sa robí zmenou slov podľa pádu. V ruštine existujú tri skloňovania podstatných mien.

Prvý pád

K prvému skloňovaniu patria podstatné mená ženského rodu s koncovkou -а/-я v prvom páde jednotného čísla:

a tiež podstatné mená mužského rodu, označujúce osoby, s rovnakými koncovkami

Druhý pád

K druhému skloňovaniu patria podstatné mená mužského rodu s nulovou koncovkou:

a tiež s koncovkami na -о, -е:

a stredného rodu s koncovkami -о, -е v prvom páde jednotného čísla:

Tretí pád

K tretiemu skloňovaniu patria podstatné mená ženského rodu s nulovou koncovkou v prvom páde jednotného čísla:

Špeciálne skloňovanie majú podstatné mená мать (= matka) a дочь (= dcéra) . Tieto podstatné mená majú vo všetkých pádoch, okrem prvého a štvrtého, v jednotnom čísle príponu -ер-:

Podstatné mená a zmiešané skloňovanie

Desať podstatných mien stredného rodu na -мя:

a podstatné mená mužského rodu путь (= cesta) v druhom, treťom a šiestom páde v jednotnom čísle majú koncovku podstatných mien 3. skloňovania -и:

a v siedmom páde preberajú koncovku podstatného mena 2. skloňovania -ем/-ём:

Skloňovanie podstatných mien stredného rodu -мя

U podstatných mien na -мя v druhom, treťom, šiestom a siedmom páde jednotného čísla a vo všetkých prípadoch množného čísla sa ku koreňu pripája prípona -ен-/-ён-:

V slovách семя a стремя sa v druhom páde množného čísla ku koreňu pripája prípona -ян-:

Skloňovanie podstatných mien путь (= cesta)

Nesklonné podstatné mená

Nesklonné sú podstatné mená, ktoré majú vo všetkých pádoch rovnaký tvar:

Medzi nimi sú aj všeobecné podstatné mená:

aj vlastné mená:

K nesklonným podstatným menám patria: