Význam a gramatické vlastnosti

Zámeno je slovný druh, ktorý poukazuje na predmet, príznaky a počty, ale nepomenúva ich.

Na zámeno sa môžeme pýtať кто? (= kto?) что? (= čo?) какой? (= aký?) чей? (= čí?) как? (= ako?) где? (= kde?) когда? (= kedy?) atď. Zámená sa používajú namiesto podstatných a prídavných mien, čísloviek a prísloviek. Väčšina zámen sa v ruštine menia podľa pádu a veľa podľa rodu a čísla.

Druhy zámen

Podľa svojho významu a gramatických znakov sa zámená delia na niekoľko skupín.

Skloňovanie zámen

Osobné zámená

Osobné zámená majú tvar:

• osoby
• čísla
• pádu
• rodu (iba zámená 3. osoby jednotného čísla).

Zámena я (= ja) a ты (= ty) ukazujú na účastníkov výpovede.

Zámená он (= on) , она (= ona) , оно (= ono) , они (= oni/ony) ukazujú na predmet, o ktorom sa hovorí, hovorilo alebo sa bude hovoriť.

Zámená мы (= my) a вы (= vy) ukazujú na hovoriaceho alebo na partnera spolu s ďalšími osobami.

Zámená 3. osoby ( он (= on) , она́ (= ona) , оно́ (= ono) , они́ (= oni/ony) ) po predložkách majú na začiatku н:

U všetkých osobných zámenách sú tvary druhého a štvrtého pádu rovnaké.

Zvratné zámená

Zvratné támená себя́ (= seba) odkazujú na osobu, o ktorej sa hovorí. Tieto zámená nemajú tvar prvého pádu (nominatív), ani tvary osoby, čísla a rodu.

Opytovacie a relatívne zámená

Opytovacie a vzťažné zámená:

Opytovacie zámená slúžia k vyjadreniu otázky.

Vzťažné zámená slúžia k vyjadreniu vzťahu členov v súveti.

Opytovacie a vzťažné zámena кто (= kto) a что (= čo) nemajú rod, ani číslo.

Zámená како́й (= aký) , кото́рый (= ktorý) , чей (= čí) sa menia podľa pádu, čísla a rodu a skloňujú sa ako prídavné mená. S podstatnými menami sa zhodujú v páde, čísle a rode.

Neurčité zámená

Neurčité zámená odkazujú na neurčité predmety, príznaky a množstvá. Tvoria sa tak, že sa k opytovacím (vzťažným) zámenám pripoja predpony не- ( кое-что́ (= čokoľvek) , кое-каки́е (= akési) ) a кое- ( не́кто (= ktosi) , не́что (= čosi) ), ktoré sú vždy prízvučné, a tiež prípony -то, -либо, -нибудь ( кто́-то (= niekto) , кто́-либо (= ktokoľvek) , кто́-нибудь (= niekto) ).

Neurčité zámená sa skloňujú ako zámená, od ktorých sú vytvorené (opytovacie a vzťažné).

Negatívne zámená

Záporné zámená никто́ (= nikto) , ничто́ (= nič) , никако́й (= aký) , ниче́й (= nikoho) , не́кого (= niekoho) , не́чего (= niečoho) slúžia k popreniu existencie nejakého predmetu, príznaku alebo množstvu alebo pre zosilnenie záporného významu celej vety. Tvorí sa od opytovacích (vzťažných) zámen pomocou neprízvučnej prípony ни- ( никто́ (= nikto) , ничто́ (= nič) , никако́й (= aký) , ниче́й (= nikoho) ) a prízvučnej prípony не- ( не́кого (= niekoho) , не́чего (= niečoho) ). Zámená не́кого (= niekoho) a не́чего (= niečoho) nemajú tvar prvého pádu.

Záporné zámená sa menia podľa pádu a čísla a v jednotnom čísle podľa rodu. Zámeno никто sa nemení ani podľa čísla, ani podľa rodu.

Vzťažné zámená

Privlastňovacie zámená мой (= môj) , твой (= tvoj) , ваш (= váš) , наш (= náš) , свой (= svoj) , его́ (= jeho) , её (= jej) , их (= ich) hovoria, komu predmet patrí.

Privlastňovacie zámená мой (= môj) , твой (= tvoj) , ваш (= váš) , наш (= náš) , свой (= svoj) sa menia ako prídavé mená podľa pádu, čísla a rodu.

Ukazovacie zámená

Ukazovacie zámená тот (= ten) , э́тот (= tento) , тако́й (= taký) , тако́в (= taký) , сто́лько (= toľko) slúžia pre vyčlenenie nejakého určitého predmetu, príznaku alebo množstva medzi istatnými. Zkazovacie zámena тот , э́тот , тако́й , сто́лько sa menia ako prídavné mená podľa pádu, čísla a rodu. Zámeno тако́в sa mení ako krátky tvar prídavného mena, teda podľa čísla a rodu.

Určovacie zámená

Vymedzovacie zámená весь (= všetko) , вся́кий (= každý) , ка́ждый (= každý) , сам (= sám) , са́мый (= sám) , ино́й (= iný) , друго́й (= iný) odkazujú na jeden predmet z rady rovnakých predmetov.

Zámená сам (= sám) , са́мый (= sám) sa v niektorých tvaroch líšia iba prízvukom.

Zámeno весь (= všetko) ( всё (= predsa) , вся (= celá) , все (= všetky) ) má špeciálny tvar v siedmom páde jednotného čísla mužského a stredného rodu a vo všetkých tvaroch množného čísla.

Vymedzovacie zámená тако́в (= taký) , како́в (= aký) sa neskloňujú.

Zámeno сам (= sám) odkazuje na osobu alebo predmet, ktorý robí nejakú činnosť.

Zámeno весь (= všetko) , вся́кий (= každý) ukazuje na jeho zahrnutie v úplnosti a určuje predmet ako niečo nedeliteľné.

Zámeno вся́кий (= každý) ukazuje na akýkoľvek predmet z mnohých rovnakých.

Zámeno са́мый (= sám) , ка́ждый (= každý) , любо́й (= akýkoľvek) vydeľuje jednotlivý predmet z mnohých rovnakých.

Zámeno са́мый (= sám) môže tiež označovať najvyššiu kvalitu príznaku a slúži na vytvorenie tretieho stupňa prídavných mien.