Syntax / Gramatika

Syntax

Syntax je časť jazykovedy, ktorá sa zaoberá slovnými spojeniami a vetami.

Zo slov a slovných spojení sa tvoria vety.

Veta je jednou zo základných jednotiek jazyka a základná jednotka syntaxe. Pomocou vety vyjadrujeme svoje myšlienky a pocity a obraciame sa jeden k druhému s otázkami, radami, žiadosťami a príkazmi.

Veta je slovo alebo niekoľko slov, ktoré vyjadrujú nejakú správu, otázku alebo žiadosť (príkaz, rada, prosba). Veta má charakteristickú intonáciu a je samostatnou výpoveďou.

Veta má gramatický základ, zložený zo základných vetných členov (podmet a prísudok) alebo len jedného z nich:

Началась весна. (= Začala jar.)
Зеленеет трава. (= Tráva sa zelená.)
Сумерки. (= Zmráka sa.)
Вечереет. (= Blíži sa k večeru.)

Vety sa delia na vety jednoduché a súvetia. Súvetia sa skladajú z niekoľko jednoduchých viet. Súvetie, rovnako ako jednoduchá veta, tvorí samostatný celok. Vety, z ktorých je súvetie zložené, sú spolu spojené svojím významom, intonáciou a lexikálnymi prostriedkami.

Základné vetné členy

Hlavnými vetnými členmi sú podmet a prísudok.

Podmet je základný vetný člen, ktoré je spojený s prísudkom a odpovedá na pádové otázky prvého pádu кто? (= kto?) alebo что? (= čo?) :

Установилась хорошая (что?) погода. (= Je (čo?) pekné počasie.)
(Кто?) Дети вернулись из школы. (= (Kto?) Deti sa vrátili zo školy.)

Prísudok je základný vetný člen, ktorý je spojený s podmetom a odpovedá na otázky что делает предмет? (= čo robí predmet?) , что с ним происходит? (= čo sa s ním deje?) , что он такое? (= čo je zač?) , кто он такой? (= čo je zač?) atď.

Листья на деревьях пожелтели. (что сделали?) (= Lístie na stromoch zožltlo. (čo urobilo?))
Студенты занимаются в читальном зале. (что делают?) (= Študenti sa učia v študovni. (čo robia?))
Москва – столица России. (что такое Москва? что есть Москва?) (= Moskva je hlavné mesto Ruska. (čo je Moskva?))

Rozvíjajúce vetné členy

Vetné členy, ktoré upresňujú základné alebo iné členy vety, sa nazývajú rozvíjajúce.

Predmet je rozvíjajúcim vetným členom, ktorý odpovedá na pádové otázky (okrem prvého pádu) a označuje objekt.

Prívlastok je rozvíjajúcim vetným členom, ktorý odpovedá na otázky какой? (= aký?) , чей? (= čí?) .

Príslovkové určenie je rozvíjajúci vetný člen, ktorý vyjadruje vlastnosti deja. Rozvíja prísudok alebo iné vetné členy. Príslovkové určenie odpovedá na otázky как? (= ako?) , каким образом? (= ako?) , где? (= kde?) , куда? (= kam?) , откуда? (= odkiaľ?) , зачем? (= za akým účelom?) , при каком условии? (= za akej podmienky?) , почему? (= prečo?) , отчего? (= prečo?) , как долго? (= ako dlho?) a iné.

Druhy rozvíjajúcich vetných členov	Otázky, na ktoré odpovedajú rozvíjajúce vetné členy	Príklady
Predmet	otázky nepriamych pádov	Учитель дал (кому?) мне задание. Učiteľ dal (komu?) mne domácu úlohu.
Prívlastok	какой? (= aký?) , чей? (= čí?)	На его лице была (какая?) весёлая улыбка. Na jeho tvári bol (aký?) veselý úsev.
Príslovkové určenie	как? (= ako?) , каким образом? (= ako?) , где? (= kde?) , куда? (= kam?) , откуда? (= odkiaľ?) , зачем? (= za akým účelom?) , при каком условии? (= za akej podmienky?) , почему? (= prečo?) , отчего? (= prečo?) , как долго? (= ako dlho?)	(когда?) Сегодня русский язык изучает много людей. (Kedy?) Dnes sa ruštinu učí mnoho ľudí.

Jednoduchá veta

Jednoduchá veta je veta, ktorá má jeden gramatický základ. Môže byť zložená z:

z dvoch základných vetných členov - z podmetu a prísudku.
Кругом лежит снег. (= Okolo leží sneh.)
alebo z jedného - z podmetu:
Зима. Кругом много снега. (= Je zima. Okolo je veľa snehu.)
alebo z jedného prísudku:
Вечереет. Небо на западе порозовело. (= Blíži sa večer. Nebo na západe zružovelo.)

K podmetu a prísudku sa môžu vzťahovať závislé slová - rozvíjajúce vetné členy.

Vetné členy sa delia na základné a rozvíjajúce.

Jednoduchá veta podľa toho, či obsahuje alebo neobsahuje rozvíjajúce vetné členy.

Vety sa delia na jednoduché a súvetia. Jednoduché vety aj súvetia môžu byť rozvité a holé, čiže môžu, ale nemusia, okrem hlavných vetných členov, obsahovať aj rozvíjajúce členy (prívlastky, predmety, príslovkové určenia, atď).

Он пришёл очень быстро.
Prišiel veľmi rýchlo. (rozvitý)
Он пришёл.
On prišiel. (nerozvitý)

Jednoduchá veta podľa toho, či obsahuje alebo neobsahuje základné vetné členy.

Podľa toho, či veta obsahuje hlavné členy, delíme jednoduché vety na dvojčlenné a jednočlenné.

Dvojčlenné jednoduché vety obsahujú všetky nutné členy pre vytvorenie štruktúry vety:

Небо на востоке озарялось розовым светом.
Nebo na východe bolo ožiarené ružovou farbou.

V jednočlenných jednoduchých vetách chýba niektorý člen: hlavný alebo vedľajší, ale dá sa ľahko doplniť vďaka významu vety:

Коля пошёл в спортзал, а я – в бассейн.
Kolja šiel do telocvične a ja do bazéna.

(je vypustený prísudok пощёл)

Rozlíšenie jednoduchých viet podľa zámeru výpovedí.

Z hľadiska výpovede (správa, otázka, žiadosť) sa jednoduché vety delia na oznamovacie, opytovacie a rozkazovacie.

V oznamovacích vetách sa hovorí o nejakej udalosti alebo skutočnosti.

Один берег реки был высокий и обрывистый.
Jeden breh rieky bol vysoký a strmý.
Другой берег реки был низкий и ровный.
Opačný breh rieky bol nízky a rovný.

opytovacie vety odpovedajú na otázku:

Кто сегодня опоздал?
Kto dnes prišiel neskoro?
Где будет проходить выставка?
Kde sa bude konať výstava?
Вы знаете, где находится музей?
Viete, kde sa nachádza múzeum?

V rozkazovacích vetách sa vyjadruje popud k činnosti: príkaz, prosba, výzva, rada, žiadosť, doporučenie, atď.

Посмотри вокруг.
Pozri sa okolo.
Пойдём в парк.
Pôjdeme do parku.
Ешь побыстрее!
Jedz rýchlejšie!

Rozlíšenie jednoduchých viet podľa citového zafarbenia.

Jednoduché vety môžu naviac vyjadrovať emócie a pocity hovoriaceho. Takéto vety majú intonáciu zvolania. Tieto vety nazývame zvolacie vety.

Какая кругом красота!
Ako je tu krásne!
Ребята, послушайте!
Deti, počúvajte!

Vety, v ktorých nie sú vyjadrené emócie, nazývame nezvolacie. Majú oznamovaciu alebo opytovaciu intonáciu.

Podľa cieľa vyjadrenia môže byť každá jednoduchá veta zvolacou vetou.

oznamovacia veta:
- Как хорошо в лесу!
  Ako je v lese dobre!
- Как прекрасна весна!
  Jar je taká krásna!
opytovacie zvolacie:
- Неужели ты этого не знал?!
  Naozaj si to nevedel?
rozkazovacie zvolacie:
- Пойдём на бассейн!
  Poďme k bazénu!

Oznamovacie vety

Oznamovacie vety sa delia na kladné alebo záporné, podľa toho, či potvrdzujú alebo popierajú myšlienku, ktorú obsahujú.

Погода стояла тихая, тёплая, безветренная.
Počasie bolo tiché, teplé a bez vetra. kladná veta
Ничего не было слышно из-за громкой музыки.
Pre hlasnú hudbu nebolo nič počuť. záporná veta

V ruštine sa zápor vyjadruje pomocou zápornej častice не (= nie) a slova нет (= nie) .

Pokiaľ častica не (= nie) je pred prísudkom, potom popierame celú myšlienku, ktorá veta obsahuje. Pokiaľ častica нет (= nie) je za ktorýmkoľvek iným vetným členom, potom je popieraná len časť výpovede.

Я завтра не приду в университет.
Zajtra neprídem na univerzitu.
Нет, я не тебе меня судить.
Nie ty by si ma mal súdiť.

Jednoduché vety podľa toho, či obsahujú hlavné vetné členy.

Podľa toho, či veta obsahuje hlavné členy, delíme jednoduché vety na jednočlenné a dvojčlenné.

V dvojčlennej vete sú podmet a prísudok hlavnými členmi:

Они громко засмеялись.
Hlasno sa zasmiali.
Он был очень умён.
Bol veľmi múdry.
Весело сияет месяц над селом.
Veselo svieti mesiac nad dedinu.

Jednočlenná veta je jednoduchá veta, ktorá obsahuje iba jeden hlavný člen (s rozvíjajúcimi slovami alebo bez nich). Podľa toho ich delíme na menné (majú len podmet) a slovesné (majú len prísudok). Jednočlenné vety môžu byť:

Neurčité osobné: hlavný člen môže byť vyjadrený slovesom v 3. osobe množného čísla prítomného alebo budúceho času alebo slovesom v množnom čísle v minulom čase. Neurčité osobné vety sa tvoria, ak nie je známe, kto je konateľom deja.
- Меня вызвали к директору.
  Zavolali ma k riaditeľovi.
- За рекой косили.
  Za riekou kosili.
Všeobecné osobné: najčastejšie sa s nimi stretávame v príslovkách, porekadlách a popisech. Hlavný člen v týchto vetách vyjadrený slovesom v 2. osobe jednotného a množného čísla prítomného a budúceho času alebo slovesom v rozkazovacom spôsobe:
- Что посеешь, то и пожнёшь
  Čo zaseješ, to zožneš.
Neosobné: nemajú a nemôžu mať konateľa deja. Prísudok je väčšinou vyjadrený neosobným slovesom:
- На улице стемнело.
  Vonku sa zotmelo.
Určité osobné: v týchto vetách môže byť hlavný člen vyjadrený slovesom v 1. alebo 2. osobe jednotného alebo množného čísla prítomného a budúceho času alebo slovesom v rozkazovacom spôsobe.
- Стою и смотрю. (= Stojím a hľadám.)
Neurčitkové: hlavný člen je vyjadrený neurčitkom.
- Вам уже exать. (= Už máte ísť.)
- Спать! (= Spať!)
Menné: hlavný člen je totožný s podmetom dvojčlennej vety a je vyjadrený podstatným menom vo forme prvého pádu jednotného čísla. Ночь. (= Je noc.) , Улица. (= Ulice.) , Фонарь. (= Lampa.) , Аптека. (= Lekáreň,)

Súvetie

Súvetia sú zložené z dvoch alebo viacerých jednoduchých viet, ktoré sú spojené významom alebo pomocou spojok. Súvetia delíme na:

V podraďovacom súvetí sú jednoduché vety významovo rovnocenné a sú spojené priraďovacími spojkami и (= a, i) , а (= a) , но (= ale) , да (= a) , или (= alebo) , либо (= alebo) , однако (= ničmenej) , зато (= avšak) a tiež zloženými priraďovacími spojkami ни... ни... (= ani... ani) , то... то... (= buď... alebo) , то ли..., то ли... (= ak... tak) , не то..., не то... (= ani... ani) a inými:
- Дождь кончился, и взошло солнце.
  Prestalo pršať a vyšlo slnko.
- То кто-то закричит, то кто-то запоёт.
  Raz niekto zakričí, raz niekto spieva.
V podraďovacom súvetí je hlavná veta, ku ktorej sú pripojené vedľajšie vety podraďovacími spojkami alevo spojovacími výrazmi: что (= čo) , чтобы (= aby) , где (= kde) , когда (= kedy, keď) , куда (= kam) , почему (= prečo) , если (ежели) (= ak) , как (= ako) , пока (= zatiaľ) , хотя (= hoci) , поэтому (= preto) , какой (= aký) , который (= ktorý) , чей (= čí) a pod. alebo zloženými podraďovacími spojkami: благодаря тому что (= vďaka tomu, že) , ввиду того что (= pretože) , вследствие того что (= kvôli tomu, že) , вместо того чтобы (= miesto, aby) , несмотря на то что (= nehľadiac na to) , прежде чем (= predtým) , с тех пор как (= od tej doby, čo) a pod. Podraďovacia spojka a spojovací výraz sú vždy obsiahuté vo vedľajšej vete:
- Он знал, что до конце лекции осталось несколько минут.
  Vedel, že do konca prednášky zostalo niekoľko minút.
- Маша не хотела, чтобы её ждали.
  Máša nechcela, aby na ňu čakali.
- В окно я увидел, как маленькая синичка села на ветку.
  Oknom som uvidel, ako si malá sýkorka sadla na vetvu.
V bezspojkových vetách sú vety jednoduché prepojené bez spojok alebo bez spojovacích výrazov. Jednotlivé vety sú spojené obsahom a intonáciou.
- Машина резко тронулась, мотор заворчал, все откинулись на сиденья.
  Auto sa prudko rozbehlo, motor zavrčal a všetci sa opreli o sedadlo.

Priraďovacie súvetia

Súvetia, v ktorých sú vety jednoduché rovnocenné svojím významom a sú prepojené priraďovacími spojkami, označujeme ako priraďovacie súvetia.

V priraďovacích súvetiach sú vety jednoduché spojené priraďovacími spojkami:

zlučovacie:: и (= a/i) , да (= и) (= a) , ни… ни… (= ani... ani...) , тоже (= tiež) , также (= tiež) , не только… но и (= nielen... ale i) , как… так и (= ako... tak aj)
vylučovacie:: то… то (= aj... aj) , не то… не то… (= ani... ani) , или (= alebo) , или… или (= buď... alebo) , либо (= alebo)
odporovacie:: а (= a/ale) , но (= ale) , да (= но) (= ale) , однако (же) (= avšak) , зато (= zato) , но зато (= avšak)

Podraďovacie súvetia

Súvetia, v ktorých je jedna veta jednoduchá svojím významom podriadená inej vete a je s ňou spojená podraďovacou spojkou alebo spojovacím výrazom, označujeme ako podradené súvetia.

V podraďovacom súvetí sú vety hlavné a vedľajšie.

Vedľajšia veta je spojená s hlavnou vetou pomocnou podraďovacou spojkou alebo spojovacích výrazov (viď vyššie).

Spojovacie výrazy sú buď vzťažné zámená (ktorý, čo, koho, čím, kým a pod.) alebo príslovky (kde, kade, odkiaľ, a pod.), ktoré plnia funkciu podraďovacích spojok.

Rozlíšenie vedľajších viet, ktoré sú súčasťou hlavných vetných členov

Podraďovacie súvetia sa podľa významu vedľajšej vety delia do trcoh skupín: prívlastkové, predmetové a príslovkové.

Vedľajšie vety prívlastkové závisia na podstatnom mene v hlavnej vete a vyjadrujú jeho charakteristiku alebo vlastnosť. Na vedľajšiu vetu prívlastkovú a jej rozvíjajúce slovo (podstatné meno v hlavnej vete) sa pýtame какой? (= aký?)

Картина (какая), которую я увидел в дальней комнате, меня ошеломила своим великолепием.
Obraz (aký?), ktorý som uvidel vo vzdialenej miestnosti, ma ohromil svojou veľkoleposťou.

Vedlajšie vety predmetné závisia na slovách v hlavnej vete, ktoré majú význam reči (hovoriť, prosiť, odpovedať), myšlienky (premýšľať, rozhodnúť sa) a emocí (cítiť, mať radosť, byť rád, byť smutný) a upresňujúci (doplňujúci, vysvetlujúci, odhalujúci) význam týchto slov. Na vedlajšie vety predmetné sa pýtame pádovými otázkami:

Он явился с известием (о чём?), что лошади готовы.
Prišiel so správou (o čom?), že kone sú pripravené.

Vedľajšie vety príslovkové závisia na slovesách alebo slovách príslovkového významu v hlavnej vete a spresňujú miesto, čas, príčinu, účel a deje.

Vedľajšie vety s miestnym významom vyjadrujú miesto deja, o ktorom sa hovorí v hlavnej vete a pýtame sa na ne где? (= kde?) , куда? (= kam?) , откуда? (= odkiaľ?)

Деревья кругом (где?), куда ни глянешь, были все золотые и красные.
Stromy okolo (kde?), kam si sa pozrel, boli všetky zlaté a červené.

Vedľajšie vety s významom času spresňujú čas deja, o ktorom sa hocorí v hlavnej vete a pýtame sa na ne когда? (= kedy?) , с какого времени? (= odkedy?) , до какого времени? (= dokedy?)

Когда уже все расселись, в огромном театре потухли сразу все лампочки. (когда потухли?)
Keď sa už všetci posadili, v obrovskom divadle zrazu zhasli všetky svetlá (kedy zhasli?).

Vedľajšie vety s významom podmienky upresňujú podmienku, za ktorej prebieha alebo môže prebiehať dej, o ktorom sa hovorí v hlavnej vete a pýtame sa na ne при каком условии? (= za akej podmienky?)

Хорошо (при каком условии?), когда за окнами шумят деревья.
Je pekné (za akej podmienky?), keď za oknami šumia stromy.

Vedľajšie vety s významom príčiny upresňujú príčinu deja, o ktorej sa hovorí v hlavnej vete a pýtame sa na ne по какой причине? (= s akou príčinou?)

Они вернулись (по какой причине?), потому что забыли дома ключ.
Vrátili sa (z akej príčiny?), pretože zabudli doma kľúč.

Vedľajšie vety s významom účelu spresňujú účel deja, o ktorom sa hovorí v hlavnej vete a pýtame sa na ne с какой целью? (= za akým účelom?) , для чего? (= Prečo?)

Она вернулась (с какой целью? для чего?), чтобы взять зонт.
Vrátila sa (za akým účelom? prečo?), aby si zobrala dáždnik.

Vedľajšie vety s významom následku spresňujú následok deja, o ktorom sa hovorí v hlavnej vete a pýtam sa na ne что из этого следует? (= z čoho to vyplýva?)

Я вернулся в родной город (что из этого следует?), поэтому скоро снова смогу увидеть дорогие мне с детства лица.
Vrátil som sa do rodného mesta (čo z toho vyplýva?), a preto môžem znova vidieť tváre, kroré sú mi od detstva drahé.

Vedľajšie vety s významom spôsobu spresňujú spôsob (charakteristiku) deja, o ktorom sa hovorí v hlavnej vete a pýtame sa na ne как? (= ako?) , каким образом? (= ako?)

Человек этот вёл себя так (как?), как будто никого рядом не было.
Ten človek sa choval tak (ako?), ako keby okolo nikto nebol.

Vedľajšie vety s významom miery a stupňa spresňujú mieru a stupeň deja, o ktorom sa hovorí v hlavnej vete a pýtame sa na ne в какой мере? (= v akej miere?) , в какой степени? (= a akej miere?) , до какой степени? (= v akej miere?) , сколько? (= koľko?) , насколько? (= Nakoľko?)

Она знала жизнь настолько плохо (насколько?), насколько это возможно в 20 лет.
Poznala život tak zle (ako?), ako to je možné v 20 rokoch.

Vedľajšie vety s významom porovnania spresňujú deje na základe porovnania s odpovedajúcim predmetom alebo javom a pýtame sa na ne как что? (= ako čo?) , как кто? (= ako kto?) , чем что? (= než čo?) , чем кто? (= než kto?) , подобно чему? (= podobne ako čo?) , подобно кому? (= podobne ako kto?)

С острыми звуками (подобными чему?), будто кто-то бьёт мелкой дробью в барабан, дожди стучит по подоконнику.
Dášť prší na parapet a vydáva ostré zvuky (podobajúce sa čomu?), akoby niekto bubnoval na bubon.

Vedľajšie vety s významom ústupku sú spojené s dejom, ktoré je opačný deju v hlavnej vete a pýtame sa na ne несмотря на что? (= nehladiac na čo?)

Было уже достаточно тепло (несмотря на что?), несмотря на то, что кругом лежал рыхлый, тяжёлый снег.
Nehľadiac na to, že už bolo dosť teplo, okolo ležal kyprý, ťažký sneh.

Poradie slov v slovných spojeniach

Pri neutrálnom slovoslede v slovných spojeniach:

prídavné meno predchádza pred podstatným menom,
závislé slovo naslesuje za slovom riadiacim,
príslovky na -о, -е, predchádzajú slovesu a príslovke s predponou хорошо танцует (= dobre tancuje) a príponou по- nasledujú po slovese
podmetová časť predchádza prísudkovej časti:
Prívlastok, vyjadrujúci miesto a čas, sa môže nachádzať na začiatku vety, po ňom nasleduje prísudková časť, po nej podmetová časť.
podstatné meno v inom než prvom páde nasleduje za slovesom.

Poradie slov vo vete

Pri neutrálnom slovoslede vo vete:

Prvú pozíciu má podmetová časť, druhú pozíciu má prísudková časť:
- Сестра пишет. (= Sestra píše.)
- Брат читает. (= Brat číta.)
Prívlastok na začiatku vety (prvá pozícia podmetovej časti, druhá pozícia prísudkovej časti):
- Зимой начались каникулы.
  V zime začali prázdniny.
- Весной распускаются деревья.
  Na jar pučia stromy.
Závislosť slovosledu vo vete na aktuálnom členení:
- Игорь вернулся поздно вечером. (Когда вернулся Игорь?)
  Igor sa vrátil neskoro večer. (Kedy sa vrátil Igor?)
- Поздно вечером вернулся Игорь. (Кто вернулся поздно вечером?)
  Neskoro večer sa vrátil Igor. (Kto sa vrátil neskoro večer?)

Priama reč

Priama reč je presne reprodukovaná výpoveď inej osoby, ktorú podáva tej, kto ju povedal, predstavil si ju alebo napísal:

Таня помолчали и опять спросила: «Так куда же мы сегодня пойдём?»
Táňa sa odmlčala a opäť sa opýtala: „Kam že to dnes pôjdeme?"

Vety s priamou rečou sa skladajú z dvoch častí: výpovede inej osoby a slov autora, ktoré doprevádzajú priamu reč. Tieto časti sú prepojené bez spojok, sú prepojené pomocou intonácie a zmyslu.

Slová autora hovoria:

komu patrí priama reč:
- «Ты что тут делаешь?» – спросил другой детский голос.
  „Čo to robíš?" opýtal sa druhý detský hlas.
kedy to bolo povedané a za akých podmienok:
- «Смотри, плачет!» – раздалось за кустами.
  „Pozri sa, plače!" ozvalo sa za kríkom.
aký zvyk má hovoriť osoba, ktorej reč sa reprodukuje:
- «Ему же вредно волноваться!» – скороговоркой сказала сестра.
  „Nesmie sa hnevať!" povedala rýchlo sestra.

Slová autora sa môžu nachádzať

pred priamou rečou:
- Я наклонился к нему и тихо спросил: «А ты знаешь, кто я?»
  Naklonil som sa k nemu a ticho sa spýtal: „Vieš, kto som?"
za ňou:
- «Здравствуй!» – я пожал протянутую мне руку.
  „Ahoj!" chytil som podanú ruku.
uprostred priamej reči:
- «Какой разговор!» – отвечаю ему. – Я должен это сделать!»
  „Nie je o čom hovoriť!" odpovedal som, „musím to urobiť!"

Nepriama reč

Výpoveď inej osoby sa môže tiež vyjadriť jednoduchou vetou. V tomto prípade sa uvádza iba téma výpovede. Obsah výpovede inej osoby sa vyjadruje pomocou spojok a spojovacích výrazov ( что (= čo) , где (= kde) , когда (= kedy) , сколько (= koľko) , почему (= prečo) a pod.)

Врач посмотрел на Андрея и спросил, как он себя чувствует.
Lekár sa pozrel na Andreja a opýtal sa, ako sa cíti.
Я сказал, что Петя сейчас на работе.
Povedal som, že Peťo je teraz v práci.
Витя объяснил, почему он не пришёл на репетицию.
Vito vysvetlil, prečo neprišiel na skúšku.