Významy slovies

Sloveso je slovný druh, ktorý označujem činnosť alebo stav predmetu a odpovedá na otázky что де́лать? (= čo robiť?) , что сде́лать? (= čo urobiť?) :

tento význam sa vyjadruje v kategóriach rodu, času, osoby a spôsobu.

Neurčitý tvar slovesa (infinitív)

Sloveso má základný tvar, ktorý sa volá neurčitok (alebo infinitív):

Tento tvar neukazuje ani čas, ani číslo, ani osobu, ani rod.

Slovesá vystupujú vo vete ako prísudky.

Slovesá v neurčitom tvaru odpovedajú na otázky что де́лать? (= čo robiť?) alebo что сде́лать? (= čo urobiť?) :

Slovesá v neurčitku (infinitívu) majú kategóriu vidu, môžu byť prevhodné alebo neprechodné a môžu sa časovať. Slovesá v neurčitom tvar majú slovotvorné prípony:

Slovesný vid

Slovesá nedokonavého vidu (odpovedajúce na oztázku что де́лать? (= čo robiť?) ):

a dokonalý vid (odpovedajúci na otázku Čo robiť?):

Slovesu daného vidu môže odpovedať sloveso opačného vidu s rovnakým lexikálnym významom. Tieto slovesá vytvárajú vidové dvojice.

Pri tvorbe slovies jedného vidu od slovies opačného vidu sa používajú predpony a/alebo prípony.

Striedanie samohlások a spoluhlások v koreni slova

Pri tvorení slovesných vidov môže dochádzať k zmene samohlások a spoluhlások v koreni.

Prízvuk ako prostriedok tvorby vidovej dvojice

Vo vzácnych prípadoch sa vidové formy od seba líšia len zvukom.

Prechodné a neprechodné slovesá

Slovesá sa delia na prechodné:

a neprechodné:

Prechodnosť a neprechodnosť je kategória slovesa, ktorá vyjadruje vzťah medzi subjektom (ten, kto je činiteľ deja) a objektom (to, na koho je dej zameraný).

Zmysel prechodnosti a neprechodnosti spočíva v tom, že subjekt deja a jeho výsledok sa "odráža" alebo "neodráža" na objekte - prechádza na neho alebo neprechádza.

Prechodné slovesá

Prechodné slovesá sú slovesá, ktoré sa spájajú alebo sa môžu spájať s podstatnými menami alebo zámenámi vo štvrtom páde bez predložky.

Prechodné slovesá označujú taký dej, ktorý precháza na iný predmet, napríklad {1}:

Znamená to, že sloveso люби́ть (= mať rád) je prechodné

Podstatné meno alebo zámeno s prechodným slovesom môže mať tvar druhého pádu:

Neprechodné slovesá

Neprechodné slovesá sú slovesá s významom deja, ktoré nevyžadujú predmet, s ktorým je tento dej spojený. Neprechodné slovesá vyjadrujú taký dej, ktorý priamo neprechádza na iný predmet, napríklad:

Zvratné slovesá

Slovesá s príponou -ся (-сь) ({2}). sa nazývajú zvratné:

Jedno sloveso môže byť zvratné aj nezvratné.

iné sú iba zvratné (bez prípony -ся sa nepoužívajú)

Prípona -ся býva po spoluhláskach:

a príponu -сь po spoluhláskach:

Slovesný spôsob

Slovesá majú slovesný spôsob. Existujú nasledujúce spôsoby: oznamovací, podmieňovací, rozkazovací.

Oznamovací spôsob

Oznamovací spôsob vyjadruje skutočný dej, ktorý sa deje v skutočnosti, bude sa diať v budúcnosti alebo sa stal v minulosti. Sloveso v oznamovacom spôsobe má nasledujúce časy:

V oznamovacom spôsobe majú slovesá nedokonavého vidu tri časy:

Slovesá dokonavého vidu majú dva časy:

Podmieňovací spôsob

V podmieňovacom spôsobe sloveso vyjadruje dej, ktorý môže prebehnúť za daných podmienok:

Forma podmieňovacieho spôsobu je zložená so slovesa vo forme minulého času a častice бы , ktorá sa píše osobitne a môže sa nachádzať na ľubovolnom mieste vo vete.

Slovesá v podmieňovacom spôsobe sa menia podľa čísla, v jednotnom čísle podľa rodu.

Rozkazovací spôsob (imperatív)

Rozkazovací spôsob vyjadruje podnietenie k deju formou prosby alebo rozkazu:

Sloveso v rozkazovacom spôsobe sa nemení podľa času.

Slovesá v rozkazovacom spôsobe sa používajú obyčajne v tvare 2. osoby:

Tvary rozkazovacieho spôsobu sa tvoria od kmeňa prítomného alebo budúceho času pomocou prípony -и-: пиши́ (= píš) , неси́ (= nes) , чита́й (= čítaj) , познако́мь (= zoznám) alebo nulovej prípony.

Slovesá v rozkazovacom spôsobe v jednotnom čísle majú nulovú koncovku, v množnom čísle majú koncovku -те.

Rozkazovací spôsob sa tiež dá tvoriť pripojením k slovesám oznamovacieho spôsobu prítomného času častíc пусть (= aby) , пуска́й (= nech) , {2}:

Slovesný čas

Čas je premenlivou slovesnou kategóriou, ktorá vyjadruje čas, kedy sa dej stal, v súvislosti s okamihom, kedy o danom deji hovoríme. V ruštine slovesá v určitom tvare majú tri časy: prítomný, minulý a budúci.

Prítomný čas

Prítomný čas ukazuje, že dej prebieha v okamihu výpovede. Existuje iba u slovesách nedokonavého vidu a formálne sa vyjadruje osobnými tvarmi koncovmy slovesa.

Slovesá v prítomnom čase sa menia podľa osoby a čísla.

Minulý čas

Minulý čas vyjadruje stav, kedy sa dej odohral do okamihu, kedy o ňom hovoríme. Slovesá vo forme minulého času sa tvoria od neurčitého tvaru (infinitívu) pomociu prípony -л-:

Slovesá s neurčitkom na -чь, -ти, -нуть (nedokonavého vidu) vytvárajú formy minuléhočasu jednotného čísla mužského rodu bez prípony -л-:

Slovesá minulého času sa časujú podľa čísla: рассказал (= povedal) , рассказали (= povedali) a v jednotnom čísle podľa osoby. V množnom čísle slovesa minulého času sa podľa osoby nečasujú.

Budúci čas

Budúci čas vyjadruhe stav, kedy dej bude prebiehať po okamih, kedy o čom hovoríme. Budúci čas má dva tvary: jednoduchý a zložený.

Sloveso nedokonavého vidu v budúcom čase v zloženom tvare sa skladá z budúceho času slovesa быть a neurčitého tvaru slovesa nedokonavého vidu:

Od slovies dokonavého vidu sa tvorí jednoduchý budúci čas: прочита́ю (= prečítam) , od slovies dokonavého vidu sa tvorí zložený budúci čas: бу́ду чита́ть (= budem čítať) .

Koreň slovesa

Všetky tvary slovies sa tvoria od dvoch typov slovesného kmeňa:

• od kmeňa neurčitkového alebo minulého,
• od kmeňa prítomného.

Koreň neurčitku a minulého času

Kmeň neurčitka (kmeň minulý) sa tvorí pomocou odtrhnutia prípony ть, -ти a tvaru neurčitka a -ла pri tvare minulého času: исправля́-ть (= opravovať) (sloveso nedokonavého vidu), испра́ви-ть (= opraviť) (sloveso v dokonalom vide), испра́ви-ла (= opravila) (slovesa v minulom čase).

Koreň pítomného času a budúceho

Kmeň prítomný tvorí základ nedokonavých slovies, kmeň budúci sa vyskytuje u slovies dokonavých. Kmene minulé a budúce sú tvorené odtrhnutím koncoviek od tvaru 3. osoby množného čísla -ут / -ют, -ат / -ят:

• исправля́ют (= opravujú) – prítomný kmeň slovesa исправля́ть (= opravovať) (sloveso nedokonavé)
• испра́вят (= opraví) – budúci kmeň slovesa испра́вить (= opraviť) (sloveso dokonavé)

Časovanie slovies

Časovanie slovies je ohýbanie slovies pomocou osoby a čísla. Pri časovaní dochádza k zmene koncoviek. Časovanie delíme na dva typy: 1. časovanie a 2. časovanie. Koncovky 1. a 2. časovania sú nazývané osobnými koncovkami slovies.

Slovesné triedy

Všetky slovesá sa delia na triedy podľa vzťahov medzi kmeňmi neurčitka a kmeňmi prítomného času, tiež podľa typu časovania.

Slovesné triedy sú skupinami slovies, ktoré sa rovnako časujú a pre ktoré sú charakteristické rovnaké vzťahy medzi kmeňmi prítomnými a minulými. Slovesné triedy môžu byť produktívne alebo neproduktívne.

Produktívne triedy

Produktívne triedy majú slovotvorné kmene, ktoré sa objavujú aj u novo vytvorených slovies. Produktívne triedy neustále vytvárajú nové slovesá.

Existuje 5 produktívnych slovesných tried. Slovesá triedy 1-4 sa časujú podľa I. časovania a slovesa 5. triedy podľa II. časovania.

Neproduktívne triedy

Neproduktívne skupiny majú slovotvorné kmene, na ktorých základe nevznikajú nové slovesá. Do neproduktívnych skupín môže patriť niekoľko slovies alebo stovky slovies.

Existuje 12 neproduktívnych skupín slovies:

Slovesá pohybu

Existuje 14 základných párov slovies, ktoré označujú pohyb:

Najčastejšie slovesá pohybu

Slovesá pohybu s predponami a bez predpon

K najčastejším predponám u slovies patrí по-, при-, у-, вы- a в-.